Prague Quadrennial 2019

Neprítomnosť zázraku nás vyčerpáva

Slovenská expozícia je inšpirovaná projektom Bátovského Divadla Pôtoň, Miracles (2017), ktorý umožnil unikátne prepojenie štyroch nezávislých divadelných zoskupení (Divadlo Pôtoň, Debris Company, the Honey and Dust group and Sláva Daubnerová) a ktorých spoločné nočné predstavenie zasadené do prostredia vidieka v okolí stredoslovenskej obce Bátovce čerpá z tradície intenzívneho konceptuálneho akčného umenia zo 60-tych rokov. Esenciou tejto tradície bol pokus o vymedzenie pojmu osobnej slobody a snaha o zadefinovanie jeho významu v spoločnosti, v histórii, v mestskom priestore a v otvorenej krajine.
Dizajnér slovenskej expozície, slovenský vizuálny umelec Juraj Poliak, ktorý spolupracoval na pôvodnom predstavení, navrhol slovenskú expozíciu ako odtlačok jamy, ktorú vykopal v Bátovciach a ktorú následne stvárnil do sadry. Tento zvláštny objekt, obrátený kráter, predstavuje určitý druh pozemského stanu. Asociácia, ktorú prináša, siaha od odkazu na provizórne ľudské obydlia používané nomádmi, bezdomovcami a imigrantmi až po intervenciu v mestskom priestore ako manifestáciu nesúhlasu, ako privlastnenie si verejného priestoru na vyjadrenie individuálneho protestu a rezistencie. Dočasnosť, krehkosť a stiesnenosť stanu predstavuje dobu, v ktorej žijeme, vrátane súčasných tém ako úniky a cesty, odpor a protest, hľadanie skutočného a mentálneho domova, nachádzanie vlastného územia a identity. Toto nie sú iba témy globálnych sociálnych a politických hnutí ako ich poznáme z masmédií, sú to osobné drámy jednotlivcov, osudy stratených a hľadajúcich ľudských bytostí.
Stan a jeho zmenšené deriváty odkazujú na kľúčový element emocionálnej kompozície pôvodného projektu Miracles – stráviť noc mimo bezpečie a konvencie civilizovaného mestského priestoru. Vo svete, kde je komunikácia esenciálna, ponúka naša expozícia moment pokoja a ticha. Nie preto, že sa chceme oddeľovať. Je pre nás dôležité otvoriť sa tomu, čo je nepoznané a neočakávané – zázraky, náhody, stretnutia, dialógy, kolízie, sláva a marginalizácia. Volíme cestu náhody a otvorených spojení bez akéhokoľvek ideologického a estetického konceptu, ktorý by definoval špecifických ľudí, miesta, alebo dôvody pre stretnutia.
Náš “objekt” pozýva návštevníka k meditácii a k zažívaniu viacerých dimenzií (a ich rozhraní ) – vonkajšok a vnútro, domov a cesta, provizórium a tradícia, prítomnosť v dave a samota.
Pojem samota je zdôraznený miniatúrnymi stanmi s blikajúcim svetlom vo vnútri – zdajú sa byť utopené v temnote, zahalené tajomstvom. Návštevník skúma vnútro stanu zvonku a na kolenách. Osamelý návštevník je jediným svedkom mystéria ukrytého v malom stane a sám sa stáva tajuplným subjektom pre ostatných návštevníkov. Návštevník nadviazal spojenie s nočnými tvormi, ktoré cestujú a hľadajú.
Rastislav Ballek, kurátor